To, čo teraz nechceš, možno Tvoja najväčšia radosť do života bude.
Ani v dnešných časoch, o ktorých radi hovoríme, že sú moderné a tolerantnejšie, nežijeme bez predsudkov. Avšak byť prespankou v tradíciách našich predkov znamenalo byť na totálnom okraji spoločnosti. Určené miesto v kostole, nemožnosť začlenenia sa do žiadnych skupín a podobne. Pričom otec dieťaťa neniesol takmer žiadny a keď aj, tak len minimálny podieľ.
- Ako silná musela byť žena, ktorá to ustála?
- Aké bolo dieťa z takto vzniknutého pomeru? Bolo nešťastné? Bolo iné?
- Prinášal život prespanky aj iné ako spoločnosťou vopred definované situácie?
- Kde nachádzala prespanka útechu?
- Ako sa k nej stavala cirkev, ktorá by mala mať vraj otvorenú náruč?
---------------------------------
Napriek náročnejšej téme si však v diele ponechávame odľahčený pohľad na tienisté stránky našej minulosti. Dielo v sebe nesie ľúbosť, svojráznosť, rozmanitosť a krásu slovenského folklóru, no tak ako vo všetkých dielach REBELOV, aj v PRESPANKE poukážeme nám vlastným spôsobom na tú časť tradícií, zvykov a spôsob života našich predkov, ktorú pokojne môžeme nazvať odromatizovanou.
Dieťa prespanky sa pomenovávalo ako:
PRESPAN. PRESPANČA. KOPIRDAN.
KOPIRDAŇEC. NAJDÚCH.
MRVÁŇ. KOPÍĽ. PANKHART. KURVÍČA. VISPATÔ.
Prespanka v obrazoch
Na tému
Diskusná relácia s hosťami na aktuálne spoločenské témy.
Má byť kultúra slovenského ľudu slovenská a žiadna iná? Existuje vôbec čistá národná kultúra? Je folklór iba pohľadom do minulosti, alebo vie prehovárať aj súčasným jazykom? A aká by mohla byť úloha Matice slovenskej v 21. storočí? S Omarom Mirzom budú v relácii Na tému diskutovať etnologička Jana Ambrózová, riaditeľ Domu Matice slovenskej v Komárne Jozef Černek a hudobník Ján Kružliak mladší.
Záznam si vypočujete tu.