Slovo autora.
Snažíme sa v pár minútach diela zobraziť jeden ľudský život.
Povráva sa, že na konci našej púte príde moment, kedy nám celý náš život prebleskne v pár sekundách pred očami. Kedy opäť uvidíte tých, ktorých sme stratili dávno, či len pred pár chvíľami. No a presne to je ten moment, o ktorý sa s vami v tomto dielku chceme podeliť.
Pár sekúnd, či pár minút, kedy si hlavná hrdinka Barbora prejde svojim životom. A my s ňou.
A na týchto pár sekúnd som si od Danteho prepožičal jeho Očistec, aby bol súdom života. Aby rozhodol, či život, ktorý vám predostrieme, je hodný zatratenia alebo večnosti. Súdiť budeme Barboru, avšak nie je ona len našim obrazom? Sme my jej sudcovia, alebo sme v skutočnosti tí súdení?
Odkiaľ je naša predstava?
Milenka, život našich otcov je pokračovaním mojej snahy o vytvorenie, zobrazenie, či vzdanie holdu trom úžasným fenoménom v tradícii našich predkov. Bosorkám, Milenkám a Prespankám. Ani jedna z nich by to ani dnes nemala ľahké.
A hoci sa pozeráme na minulosť stratenú v stovkách rokov, aj dnes je každá z nich ukrytá snáď v každej žene. Možno úplne, alebo možno len pár rozhodnutiami v živote.
Ako autor sa hlásim k feminizmu, teda k rovnoprávnosti muža a ženy. Avšak ako večný študent etnomuzikológie, musím vnímať a akceptovať fakt, že žena v našej ľudovej slovesnosti rovnocenne s mužmi vnímaná nebola, zatiaľ stále nie je, a či bude, je veľkou otázkou pre našu generáciu. Najmä, keď šlo o vážne a dôležité momenty, či rozhodnutia v rodinnom živote, akoby sa na tú ženu niekde zabúdalo. Preto som si ja vybral tie momenty, kde žena bola tá určujúca, kde priamo alebo nepriamo ovplyvnila život. Svoj, či život okolo seba.
Kto sú Rebeli a kto je autor?
Nikdy nebolo mojou snahou ako autora priveľmi vzdelávať, vždy som sa snažil naše vzácne obecenstvo najmä zabaviť. Rovnako to tak je aj s réžiou. Nie som profesionálny (študovaný) režisér a ani scenárista či dramaturg. Vlastne som si pred skoro dvadsiatimi rokmi len prepožičal toto pomenovanie, bez toho, aby som si uvedomoval, čo všetko je za tým. A inak to nie je ani v tomto dielku. S postupom času, ako rastú Rebeli, ako sa zväčšuje naše obecenstvo, si začínam uvedomovať ťarchu týchto pojmov. Nuž vedzte, že moja “réžia“ a ani naše dielka nemajú snahu vtlačiť, vtesnať sa do poučiek a všetkej tej vedomosti, ktorú by tieto profesie mali ovládať. Či je to na ťarchu, či na prospech diela, neviem, nechcem a ani nedokážem posúdiť. Avšak, ak aj moja aktivita bola nie réžiou, ale manipulátorstvom, ak aj moje dielka boli a sú len zjednodušeným pohľadom na nejaký fenomén, ale splnili len jeden jednoduchý účel – zabavili, tak som niečo spravil dobre. Ak by sme aj my Rebeli nikdy neboli vnímaní inak, ako tí, čo sa mali radi navzájom a pár ľudí zabavili, je všetko tak ako byť má.
V diele Milenka, uznávam a priznávam, že istú ťarchu vzdelávania a odromantizovávania folklóru musíme aj my, Rebeli, a zvlášť ja ako autor, uniesť. Avšak, chcem poprosiť: berte naše dielko len ako akýsi môj pohľad, nie univerzálnu pravdu. To, čo v dielku uvidíte, je moja, a trošku snáď aj naša, rebelská vízia toho, ako mohli vyzerať niektoré rituály našich predkov. A ako by vyzeral očistec podľa Danteho, podľa mojich spomienok na prednášky Mateja Karáska (religionista) a vôbec všetko, čo vnímam o viere a ľudovej slovesnosti.
Rebeli majú 11 rokov a posledných šesť stále z toho, či iného dôvodu, máme pocit, že toto je ten posledný (Dramaťák bude mať budúci rok 20 rokov). Z prvých skúšok a nácvikov bolo zrejmé, že sme sa ako súbor opäť posunuli. Moji kolegova, najmä Julka, ktorá vedie hudbu, ale aj Roberta, ktorá vedie tanečníkov, veľmi veľkým skokom opäť kvalitatívne narástli. Nuž, tých 10 -11 rokov a stovky predstavení sú vidieť a cítiť.
Možno je to vekom alebo skúsenosťami, no zrazu sa mi zdajú naši Rebeli v hudobnom, ale i v tanečnom prejave možno až príliš dobrí. O to ťažšie sa tvoril scenár a hlavne prenášal na divadelné dosky. Doslova každú vetu a myšlienku som musel niekoľkokrát zdôvodňovať a obhajovať. Priznám sa, neniesol som to ľahko. Ale uznávam, že nakoniec to bolo prínosom pre dielo a jeho výsledok. I keď konečným sudcom bude Vox populi – hlas davu, hlas diváka.
LEN jednoduché ĎAKUJEM už nestačí.
Ak nám ale niečo funguje priam úžasne, je kolektívna tvorba, napredovanie a radosť z toho, že čosi tvoríme. Ľudsky k sebe máme ohromne blízko. Niekedy až tak, že ja sám, ako ten, čo to celé nejak spája, uvažujem, či si môj život vôbec zaslúži taký dar. Či si vôbec zaslúžim tak úžasných a nezištných ľudí ako okolo seba mám. Naši tanečníci, hudobníci, vedenie všetkých zložiek, technici, kulisáci a naši podporovatelia pri nás stoja, stoja pri sebe, v zásadných chvíľach. Sme pri sebe v krásnych momentoch, ale aj tých najťažších. A to nie je bežné, dokonca si dovolím tvrdiť, že je to veľmi vzácne. Toto dielko v sebe nesie prezvláštne spojenie.
Veľmi zjednodušene povedané, koncom roku 2022 sme si prešli klinickou smrťou (všimnite si prosím podobu s dielom Milenka). Nastal moment, kedy nič nenasvedčovalo tomu, že by sme sa na javisku mohli dožiť roku 2023. Dlhé týždne trvala neistota, či skôr vedomosť, že naše pokračovanie je nemožné. Lúčili sme sa s divákmi a nedokázali si predstaviť, že sa musíme rozlúčiť s tým, čo nás spája. Všetky tie najsilnejšie emócie, všetky tie najsilnejšie momenty, z nášho spoločného Života, sa vyplavili. Vďaka obrovskej podpore divákov, vďaka obrovskej podpore všetkých zložiek našich súborov, pred vami stojí dielko vlastne o klinickej smrti. O rozhraní medzi Životom a Večnosťou. A v tomto najsilnejšom momente cítim ja ako autor jednu emóciu najsilnejšie. VĎAKU. Za celý súbor, za každého jeho člena, za každého podporovateľa a každého diváka. Hoci je dielko o smrti, my sme vďačný za život.
ĎAKUJEM. Všetkým. A najmä manželke, primáške a úžasnej mame mojich detí. A najmä Janke, našej produkčnej a krstnej mame najmladšieho. A najmä REBELOM, každému jednému zvlášť a aj kolektívnemu duchu, že so mnou (napriek všetkému) stále majú trpezlivosť. A najmä technikom a kulisákom, že sú. A najmä divákom, že nás držia nad vodou a za to, že sme… ĎAKUJEM
Duduk je arménsky ľudový nástroj s neopakovateľným zvukom. Keď chvíľku počúvate jeho zvuk, zo všetkého najviac pripomína spev našej duše. Večne mladej, pokojnej, zmierenej so stavom večnosti, o ktorý usilujeme čo najsprávnejším životom na Zemi.
Náš príbeh budeme rozprávať cez jednu večne mladú a krásnu dušu. Prežila život niekde na Slovensku a je na konci svojej púte.
Pred vstupom do večnosti nám vyrozpráva príbeh tela.
Rozpráva o láske, obradoch, obyčajných i čarovných, ale aj o čarovne obyčajných dňoch v živote, ktoré v nej zanechali stopu. Arménsko bola prvá krajina, ktorá prijala kresťanské vnímanie duše ako svoje náboženstvo. Duduk nám z Arménska prišiel vyrozprávať príbeh Milenky, obyčajného dievčaťa s prekrásnou dušou, ktorá pred vstupom do večnosti žila život našich starých materí…
FPU – z verejných zdrojov podporil Fond na podporu umenia
Darton
Ivat
Seal
Collavino
Energy
PP mont
Mesto Komárno
Literatúra a zdroje:
– Sväté Písmo (Jób 38, Ž 8,6, Mk 12,25, Hebr 1, Zjv 12,9 Mt 25)
– Slovensko 3 – ĽUD II. časť
– Slovenské spevy 3
– poznámky zo štúdia etnomuzikológie
– prednášky Mgr. Matej Karásek, PhD.
– Čerti, bosorky a iné strašidlá (Nádašská, Michálek)
– Mágie v histórii, teórii a v praxi (Nekonečný)
– Dante Alighieri, La Divina Commedia – Očistec (tal. Purgatorio)
– články, encykliky pápeža Františka (väčšinou vatikannews alebo KBS)
– Prečo ľudia potrebujú krízy (Brezina, Čavojová)
Čo môžeme vedieť z Biblie o anjeloch:
- Boli stvorení pred človekom – (Jób 38, 4-7).
- Sú o niečo lepší (väčší) ako ľudia – (Ž 8,6).
- Neženia sa (Mk 12,25).
- Je ich nepočítane – Ž 68,18; Hebr 12,22; Ap 5, 11; Mt 24,31.
- Slúžia ľuďom – Hebr 1,14.
- Ochraňujú ľudí – Ž 34,8.
- Slúžili Ježišovi – Mt 4,11; Mk 1,13; Lk 22,43.
- Časť z nich sa postavila proti Bohu a slúžia Luciferovi (satanovi, diablovi, čertovi) Zjv 12,9; Mt 25,41.
- Biblia zakazuje uctievanie anjelov.
- Anjeli boli stvorení Bohom ešte pred stvorením hmotného sveta.
- Ich poslaním je ochraňovať a pomáhať ľuďom, niektorí sú aj ochrancami konkrétnych miest, národov a krajín. Každý človek má svojho osobného anjela ochrancu (strážcu).
„Anjel je mysliace, vždy činné bytie so slobodnou vôľou. Je to netelesné, Bohu vždy slúžiace bytie, ktorého prirodzenosť dostala z milosti nesmrteľnosť. …Anjeli sú viazaní na určené miesto.”
(sv. Ján Damaský)
Podľa Biblie je Gabriel označený za posla Božieho. Objavuje sa v biblických textoch ako predstaviteľ toho, ktorý stál pred dôležitými osobnosťami v Starom aj Novom zákone. Gabriel bol poverený, aby oznámil narodenie Jána Krstiteľa a Ježiša Nazaretského. Ako archanjel hľadí Ježišovi priamo do tváre.
Jeho hlavnými právomocami je ukázať ľuďom vízie a zjavenia.
V súčasnosti je Gabriel jednou z najuznávanejších osobností kresťanstva, zvestoval Márii, že bude Bohorodička, keďže mu bol udelený rad zázrakov a láskavostí od času jeho zjavenia v písmach.
Anjel Ariel je anjelom vznešenosti a tajuplnosti.
Anjel Ariel u svojich chránencov podporuje schopnosť správne sa rozhodovať. Ľudia narodení pod jeho vládou sú veľmi úspešní v práci. Sú kreatívni v každej oblasti. Mali by venovať viac pozornosti svojim snom. Cez svoje sny dokážu intuitívne vycítiť, čo sa odohrá. Vedia sa vcítiť do problémov druhých ľudí a pomáhajú im ich riešiť. Sú sebavedomí a úspešní.
Základná charakteristika anjela
Anjel Ariel je anjelom strážnym a patrí pod cnosti.
Ariel inšpiruje ľudí, aby sa starali o planétu Zem. Okrem svojej úlohy, ktorou je dohliadať na prírodu, Ariel tiež povzbudzuje ľudí, aby prežívali plný potenciál Boha tým, že objavujú a plnia Božie zámery vo svojom živote.
Athar – ZLO bol pôvodom Anjel (Hellel ben Sachar), neskôr, už ho poznáme ako Satana (padlého anjela), ktorý by sa mohol označovať aj ako Lucifer . Vzťahuje sa na východ a zmiznutie rannej hviezdy Venuše vo fráze „Ó nositeľ svetla, syn úsvitu.“ (Helel ben Shaḥar, preložené ako Lucifer vo Vulgáte, zachovaný v raných anglických prekladoch Biblie.)
Astharte – DOBRO, pôvodne rímska bohyňa, ktorej funkcie zahŕňali lásku, krásu, túžbu, sex, plodnosť, prosperitu a víťazstvo, v prechode na kresťanské náboženstvo získala úlohu šepkajúceho anjela. Jej úlohou nebolo niekoho postrčiť do konania, ale vytvoriť túžbu, v slobodnom rozhodnutí človeka sa buď prejavilo jej naplnenie alebo nie.
Athar a Astharte – postavy, ktoré prevzali ľudskú podobu, nebudú ničím odlišné od ostatných ľudí, jedine možno tým, že im priamo nik nebude odpovedať. Nikto sa s nimi nebude priamo rozprávať.
Astharte má vplyv na Barboru najmä cez Evu.