„KAŽDÝ JEDEN Z NÁS MÁ OBČAS CHUŤ NA REBÉLIU, VYŠLIAPAŤ SI VLASTNÝ CHODNÍK, ÍSŤ SVOJOU CESTOU, BYŤ INÝ – BYŤ REBEL.“
Programová štruktúra
Súbor má vo svojom programe tance inšpirované tancami z rôznych regiónov Slovenska. Komárno je meistom, kde sa stretávajú dve veľké rieky Váh a Dunaj a stali sa prirodzenými obchodnými cestami, po ktorých putovali nielen Slováci z rôznych častí krajiny, ale aj z iných krajín. Napríklad sa sem spúšťalo drevo po Váhu z Liptova.
Nie je to však čisto tradičný folklórny súbor, aj keď má k nemu rozhodne veľmi blízko. Koncepcia dramatického krúžku bola vždy tvorená tak, aby sa do celej prípravy od kulís po choreografiu a texty zapájali aj samotní študenti a ani u nás to nie je inak. Nie je teda žiadnym prekvapením, že samotní tanečníci či hudobníci, sa podieľajú aj na tvorbe choreografií. Súbor nemá jedného choreografa, ale využíva talent viacerých. Šikovnejší tanečníci často aj už hotovú choreografiu dotvoria, aby bola zaujímavejšia, či náročnejšia. Tvorbe predchádza zbieranie a študovanie materiálov, ich pochopenie a následné spracovanie. V súčasnosti sa súbor pripravuje na spracovanie materiálov z okolia Komárna a čerpať bude od možných nositeľov tradícií.
(Snímanie vienka a začepčenie nevesty.)
S úctou k tradícii
Všetko vzniká s veľkým ohľadom na zachovanie autenticity, či už prostredníctvom výukových hodín a materiálov zo Slovenskej akadémie vied alebo Národného osvetového centra, prostredníctvom Univerzity Konštantína Filozofa v Nitre a Katedre etnológie a folkloristiky, folklórnych seminárov a školení a výskumu.
Dĺžka programu
Náš program môže trvať ako samostatný celovečerný program 90 minút alebo ako doplnok k pásmu 5 – 45 minút.Predstavenie je vyskladané ako jednotný hutný celok, piesne, ktoré sú pevnou súčasťou programu, sú vybrané tak, aby Vás sprevádzali regiónmi. Takýmto programom bol Rok na dedine, ktorý diváka sprevádzal obyčajmi a zvyklosťami ľudu počas roka. V súčasnoti na javiská prenášame program Svadba – od pytačiek po čepčenie, aj iné svadobné veselenie. V decembri 2014 pripravujeme premiéru nového programu.
Hovoriť o slovenských rebeloch a nespomenúť Terchovú sa hádam ani nedá. Nebude teda náhoda, že práve z rodiska nášho najslávnejšieho rebela Juraja Jánošíka je vôbec prvý tanec, ktorý súbor nacvičil. Základnú líniu postavili Viera Strachanová a Magda Szigetiová. Tanec sa v procese výuky dotváral, najmä podľa výukových materiálov NOC, ale aj samotní členovia súboru. Charakteristické pre región je striedanie rýchleho tempa v tanci s pomalším spevom.
Tanec má svoj pôvod v Krivanoch (Šariš), tancoval sa v improvizačnom kruhu, preslávila ho folklórna 
skupina Kriváň, základom sú skočné a valašské motívy. Tanečníci tancujú voľne – improvizujú, ale v ťažších pasážach sa zjednocujú. Výsledkom je mimoriadne zaujímavá choreografia, ktorá vyžaduje zrelého tanečníka. Tanec z výukového materiálu spracovali Roberta Krmášková, Gabriela Dorotovičová a Slavomír Habara.
Zuzana Černeková je folklórnemu svetu známa minimálne v dvoch rovinách, dlhé roky bola 
členkou hudobnej zložky FS Dunaj, avšak popri štúdiách etnológie na UKF v Nitre zakotvila vo folklórnom súbore Zobor ako tanečnica. V Rebeloch debutuje už aj ako choreografka tanca z Horehronia. Tanec v procese nácviku dotvorili Slavomír Habara a Ivan Majer. Na Horehroní tradičný ľudový tanec pomerne dlho pretrvával vo svojich pôvodných podobách aj pod silným tlakom módneho vplyvu novších tancov. Charakteristickými tanečnými motívmi Horehronia sú dupané motívy, tzv. dupáky.
Liptov, či skôr Liptovská krčmička – odtiaľ pochádza netradicčné prevedenie tanca. Vo svojej 
podstate sa nejedná o tanec, ktorý by bol pripravovaný na javisko, ide o akúsi formu predvádzania sa na lľudovej zábave. Dievča či mládenec velia hudbe „tú svoju“. Šikovný predník (primáš či primásška) im zahrá, aby sa mohli v pároch, ale aj osve, predviesť pred krčmou. Ak muzika „sadne“, pridá sa celé osadenstvo. Tanec choreograficky spracovala Zuzana Černeková, motívy si spájajú tanečníci už priamo v tanci.
Chorovod, teda tanec, ktorý vedie a predspievava jedno dievča. Pozostáva prevažne z tanca v 
kruhu (odtiaľ názov karička). Chôdza je ozdobovaná podskokmi a preskokmi, často je dotváraná zaujímavou priestorovou kresbou. V karičkách sa nikdy nevyskytovala hudba, dievčatá si spievajú sami, prípadne si pomáhajú podupmi. Choreografiu pripravila Zuzana Černeková a vznikala na sústredení v malej dedinke neďaleko Komárna, v Hornej Zlatnej, snáď v najteplejšom dni leta roku 2012
Veľmi rázny a veľmi svojský tanec s jedinečným rytmom, na ktorý si trúfne len naozaj šikovný tanečník. Pre Slovenských rebelov už bude navždy spojený s Hornou Zlatnou, pretože práve tam ho 
Viera Strachanová a Magdaléna Szigetiová vytvorili za výraznej pomoci tanečného páru (Slavomír Habara a Gabriela Dorotovičová). Záverečnú časť dotvorila Zuzana Černeková. Nielen hudba a tanec, ale aj kroje k tomuto tancu vznikali rukách členov súboru. Dokonca aj javisko, na ktorom sa vôbec prvýkrát predviedli publiku (v Hornej Zlatnej), bolo ich dielom.
Verbunk predstavuje mužský tanec novodobého pôvodu. Tanec sa viaže k verbovačkám do armády, pri ktorých sa aj tancovalo. Názov verbunk pochádza z nemeckého „werben,“ čo znamená získavať, najímať, lákať. Náš verbunk z Východného Slovenska si pripravila chlapčenská časť súboru pod vedením Slavomíra Habaru a Mareka Kamocsaia. V tanci nám striedavo predvádzajú odpočinkové a skočné motívy jednotne tancované v kruhu. Typickou rekvizitou nášho verbunku sú ostrohy, ktoré nám vyrobil náš spevák – Peťo Lévai.
Na Vianočnej kapustnici 2012 v Komárne, folklórom motivovaný súbor Slovenskí rebeli predviedol aj pár zvykov, ktoré sa dodržiavali napríklad počas adventného obdobia. Patrili k tomu aj priadky, i keď na niektoré stridžie dni sa priasť nemohlo. Účinkujú: Júlia Bundová, Anna Szigetiová, Janka Szigetiová, Magda Szigetiová, Zuzana Černeková.Tak ako Hrochoťský tanec, tak aj Parchoviansky čardáš je ukážkou toho, že správne folklórom motivovaní mladí ľudia dokážu všetko, ak majú na to svoj priestor. Od javiska cez kroje, choreografiu, nácvik hudby a tanca, až po samotnú prezentáciu pred ľuďmi, pre ktorých to celé robíme …“