Nuž, budeme k vám úprimní, vznikli sme úplne neplánovane.
Trochu o vzniku
V našom meste sa už nejaký ten detský súborík nachádzal, a tak sme si mysleli, že o tento záujem, či dopyt je postarené – ďalší zakladať nebudeme a budeme sa venovať len tým veľkým, hoci z času na čas nám zvykli klásť otázku, či teda náhodou niečo nebude, a my, že nebude. Omyl. Celé sa to teda začalo takto…
Jeden rodič k nám – väčším a starším Rebelom z Komárna, priviedol do sály svoje dievčatko, že ono chce a bude tancovať s nami. Nuž, veď s malou sme sa už poznali a vedeli sme, že šikovná je, len či s nami nestratí destvo ako sa to kedysi zvyklo hovoriť o deťoch, ktoré išli do osemročného gymázia. No hneď prvý tréning s nami vládalo hrdinsky poskakovať tri hodiny a za pár týždňov už aj vystupovať s vlastným čísielkom na Vianočnej kapustnici. Malej sa u nás zapáčilo, povedalo to ďalším kamarátkam, rodič ďalším rodičom a z ničoho-nič sme sa v priebehu našej krátkej existencie jeden piatok ocitli na javisku s výskajúcimi deťmi v počte bežnej triedy, ktoré sa odniekadiaľ zjavili a tvárili sa, že tam chodia už dlho.
A tak sme teda nechtiac začali, a s o to väčšou radosťou pokračujeme, s hrami detí, ktoré im prinášajú nielen užitočnú múdrosť do života, ale najmä radosť a krásu ich sveta aj nám ostatným, ktorí sme na tie časy možno už aj dávno zabudli.
Časom sme si uvedomili, že fungovanie detského súboru popri „dospeláckom“ je úplne prirodzené a potrebné a tešíme sa na to, keď raz prejdú do staršej zložky alebo možno aj súbor opustia a povedia si, že to boli krásne časy, na ktoré budú v dobrom spomínať a raz budú chcieť, aby to zažili aj ich deti. Za to, že sa nám toto celé stalo, sme vďační.
Prečo je dobré, aby dieťa malo takúto záujmovú činnosť
Každé dieťa dostane do vienka nejaký iný dar. Jedno dieťa sa dokáže perfektne zapojiť do hry, smiať sa celý deň, na 
javisku byť ako ryba vo vode a zabavíte ho jednou činnosťou aj na viac ako pár minút a druhé dieťa pôsobí viac smutne ako spokojne a radšej by sa hralo samé, lebo inak to všetkým vôkol „ukáže“, ak mu nedajú pokoj a nemáme ho otravovať s nejakým spevom, tancom, maximálne nám urobí rytmický doprovod na ozvučných drievkach a bude sa tešiť, že všetci tancujú ako ono píska. Niekedy to závisí od momentálnej nálady a niekedy je to otázka aj tých vlastností obsiahnutých v tom spomínanom dare, ale to asi ani nie je nutné nijak rozvádzať.
Aj napriek rôznorodosti detí a ich potrieb je dôležitá hlavne jedna vec. Snaha. Práve detstvo je takým čarovným obdobím, keď je ho ešte možné celkom úspešne formovať. Ono tie deti dokážu existovať aj samé o sebe, ale niekde je našou povinnosťou vytvoriť im prostredie, kde sa môžu rozvíjať po telesnej aj duchovnej stránke, aby boli šťastné a spokojné, aby sa vedeli vyjadriť a po
vedať, čo chcú, no aby si zároveň uvedomovali určité hranice. Nuž, a o niečo takéto sa snažíme v našom súbore. Aj my sa učíme ako všemožne vzdelávať v tejto oblasti a zvládať to, no niekedy nám najlepšie lekcie dajú práve deti.
Chce vaše dieťa chodiť do súboru, ale myslíte si, že po tanečnej alebo hudobnej stránke to nepôjde? Nevadí, pozrieme sa mu na zúbok. Nesľubujeme, že z neho spravíme sólistu, ale snažíme sa v každom dieťati nájsť to „niečo“, čo mu pôjde najlepšie a pretaviť to na javisko. No hlavne nám ide o to, aby sa cítilo dobre a zároveň sa aj niečo naviac naučilo. Dôležité je, že chce.
Jedinou podmienkou návštevy súboru je, aby dieťa bolo samostatné, schopné zúčastňovať sa hodín bez účasti rodičov a dodržiavať stanovené pravidlá. Tie si viete pozrieť TU.
Časom sa pre deti môže stať folklór, resp. folklorizmus viac ako záujmovou činnosťou. Môže sa totiž stať ich životom.
Ako vyzerajú hodiny
V skupine detí predškolského veku sa veľa hráme, búchame, beháme, skáčeme,váľame sa po zemi, učíme sa, čo je to kruh, že sa v ňom dá všeličo robiť, aj v inom ako v kruhu sa dá všeličo robiť, že spievať sa dá aj nahlas aj potichu a keď sa na nás príde pozrieť niekto cudzí, tak si asi pomyslí, že sa dostal do blázninca. Nebojte sa, všetko je vporiadku, to len rôznymi hrami rozvíjame kľúčové kompetencie detí k neskoršiemu tancu, spevu, javiskovému prejavu a pod.
V skupine detí školského veku prvého a druhého stupňa to vyzerá obdobne, ale distingvovanejšie, lebo veď oni sú už veľkí školáci a nebudú predsa robiť to, čo malí škôlkari, to nech si teda nemyslíme.
Postupne s pribúdajúcim vekom sa už pomer hier k tancu znižuje a už nastupuje ťažšia práca, no dovtedy sa snažíme, aby si to deti užívali a chodili na hodiny s radosťou a nechodili si to tam iba odtrpieť, len preto lebo mama chce. Našim cieľom je, aby sa pre nich pohyb v podobe tanca stal úplne prirodzeným a nie len verklikovaním nejakých prvkov.
Môže sa stať, že rodič privedie dieťa v domnení, že za krátku chvíľu z neho bude minimálne tanečnica z Lúčnice. Treba si 
však uvedomiť, že celý proces je niečo podobné ako keď dieťa nastúpi do školy. Predstavte si, že by sme mu dali hneď v prvý deň rovno vo dverách do rúk knižku a povieme mu: „Čítaj!“ Dokonca, keby aj vedelo čítať, skutočne by tomu rozumelo a vedelo by s textom pracovať? Už chápete?
Všetko teda potrebuje svoj čas, odhodlanie, vytrvalosť a postupne s pribúdajúcim časom sa stavia a stavia na získané základy. Okrem vedúcich jednotlivých skupín zvyknú asistovať aj starší súboristi, ktorí sa takto učia pracovať s deťmi, čo nám pomáha pri spoločných vystúpeniach, na ktoré cestujeme.
Čo deti hravou formou spoznajú a získavajú:
všestrannosť
Ľudové umenie v sebe zahŕňa tanečný, hudboný, výtvarný prejav a ešte omnho viac. Vrámci hodín sa deťom snažíme ukázať aj niektoré ľudové techniky, aby si ich samé vyskúšali a mohli tvoriť aj doma.- duchovné hodnoty – formuje sa zmysel pre krásno a dobro, pochopenie seba a ostatných, vytrvalosť, úcta…
- pravdu
Detské piesne a hry majú edukatívny a výchovný charakter nesúce pravdu vychádzajúcu zo skúseností našich predkov, ktoré sú už za ten čas spoľahlivo overené.
Len tak mimochodom, viete, o čom je pieseň Kohútik jarabí v skutočnosti? 🙂 Ak ste na to ešte neprišli, prezradíme osobne.Fotogaléria rebelíčat:
